Jedným z obdivuhodných výtvorov prírody je aj udolie Slatinského potoka o ktorom hovorí citát H.J von Cranza.
Na začiatku udolia tróni skalná panoráma Rohatej a vzdialenej Malenice nad Mojtínskym krasom. Prístup do tohto očarujúceho prostredia už celé veky chránia ako bdelí strážcovia skalné vráta, cez ktoré sa aj teraz prediera iba úzka asfaltová cesta.
Po vyustení udolia na považské terasy vyvierajú pramene vlažnej sírnej zemitej minerálnej vody. Lokálpatrioti o nej tvrdia, že ich hodnota je redukovaná iba blízkosťou termálnych vôd v Trenčianskych Tepliciach. Inak by už dávno boli široko ďaleko známe . Doteraz tu existujú iba neveľké kúpele lokálneho významu pod názvom Belušské Slatiny. Z ich minulosti nie je veľa správ, no zato sú pozoruhodné.
Anton Kovalík vo svojej publikácii- Nerastné bohatstvo slovenska a Podkarpatskej Rusi (Trnava 1932) uvádza ,že najstaršie písomné správy o existencii minerálnych prameňov v Belušských Slatinách sú z 12 storočia.
Heinrich J.von Cranz vo svojom diele Gesund brunnen der Oesterr.Monarchie z roku 1777 opisuje tu dva pramene minerálnej vody,ktoré majú v podstate rovnaké chemické zloženie. Jeden z nich je železitý, druhý teplý 60 stupňov Farenheita.
Poukazuje na ich zanedbanosť, lebo slúžia iba na máčanie konopí. Mali by sa lepšie využiť aj na pitnú liečbu pri chorobách pochádzajúcich z nadbytku žalúdočnej kyseliny.
J.M.Korabinský (Bratislava 1786)píše, že Beluša aj s príslušenstvom patrí grófovi Konigszegovi. Ďalej sa zmieňuje ,že o minerálnych vodách písal v roku 1766 doktor a zverolekár Pavol Adami, rodák z Beluše, pričom vo svojich zápisoch spomína, že pramene vyvierajú z neolitických vápencov na úpätí Butkova a sú vzdialené pol hodiny od mestečka Beluša – všeobecne sú známe pod menom Slatinské Teplice. Tento, v celej monarchii známy veterinár, tiež uvádza, že niekedy na prelome 17. a 18. storočia tu dala grófka Breunerová vykopať nádrž na kúpeľ.pramene bol postavený bazén s rozmermi 4,5 x 6 m a hĺbkou 1,5 m. Neďaleko od bazéna stála kúpeľná budova, v ktorej boli v kabínach umiestnené vane. Do nich sa privádzala liečivá voda, zohriatá na 43 °C. To všetko bolo vsadené do krásneho parku. Brány kúpeľov sa oficiálne otvorili v r. 1910.
Rozmach kúpeľov bol tak velký,že v Beluši istý čas zastavovali dokonca aj rýchliky.
Vybudovala sa cesta z Beluše, vhodná aj pre automobily, rozšíril sa počet kabín zo 6 na 14, ubytovacie kapacity v siedmich samostatných vilkách, pod cestou sa vystaval aj hotel Fojtík, kde bola ubytovaná početná a stála klientela. Počet návštevníkov rástol tak, že napr. v r. 1911 kúpele navštívilo viac ako 2300 hostí a v letnom polroku v Beluši zastavovali aj rýchliky. Do 1. svetovej vojny (1914) bola ešte vystavaná ďalšia kúpeľná budova s 32 miestnosťami. Bolo možné si prenajať aj vilky so zariadenými izbami, kuchyňou a vonkajšou záhradou.
Počas vojny, v r. 1916, tu Vojenská správa zriadila vo veľkej kúpeľnej budove vojenskú nemocnicu pre 100 ranených a chorých vojakov, no takmer trojročné fungovanie tejto nemocnice v Belušských Slatinách zapríčinilo stagnáciu kúpeľov. Zabezpečiť ich činnosť sa podarilo až v období 1. ČSR. V tom čase sa využívali dva malé bazény, vaňové kúpele a kúpalisko. Správa kúpeľov dohliadala na výstavbu víl a letných domčekov. Tie sa stavali na pravom brehu potoka Slatinka, popri ktorom vznikla ulica. V roku 1931 stálo už 10 letných domčekov. Na jednej z parciel bol vybudovaný aj kostolík.
V roku 1932 bol pred tzv. prvými skalnými vrátami postavený Skautský dom, pričom Ústredie slovenských skautov v Bratislave si v r. 1933 prenajalo kúpele s hostinskou živnosťou od účastinnej spoločnosti. Dom bol v r. 1939 zabavený a odovzdaný HG v Beluši. Na vlastné náklady tu postavil účelovú budovu aj Spolok detského domova sv. Alžbety z Bratislavy – tzv. Alžbetín. V roku 1933 ho prevzali rehoľné sestry Vincentky. Znárodňovanie kúpeľov po r. 1948 neobišlo ani Belušské Slatiny, rovnako, ako likvidácia kláštorov v r. 1950. V roku 1957 na tomto mieste vznikol Ústav sociálnej starostlivosti, ako zariadenie ONV. Medzi rokmi 1959 – 1981 tu ešte pôsobili rehoľné sestry Františkánky.
Skauti v Beluši - ÚSKS v Bratislave požiadalo 20. 10. 1930 Okresný vybor v Ilave o podporu na stavbu Študentského domu, ktorý chcel postaviť v Belušských kúpeľoch. Ako hovoria v žiadosti, má to byť letný domov pre slovenských chudobných chlapcov. Už v tomto roku bolo v letnom tábore v priebehu 3 týždňov viac ako 120 slovenských chlapcov. Podobný pobyt chceli umožniť i mladším a slabším deťom, ktoré nemohli bývať v stanoch. Predpokladaný náklad na stavbu bol 100.000 Kčs.
Tábor v roku 1930 navštívil aj Andrej Hlinka.
10.februára 1932 sa začalo so stavbou Skautského domova v Belušských Slatinách spolu s prípravami na zjazd slovenských katolíckych skautov. Mládež na celom Slovensku pracovala s usilovnosťou. Badať to i na III. ročníku „Skauta“, ktorý sa ďalej rozvíjal a šíril. V dňoch 3. – 6. júla 1932 sa zišlo v Belušských Slatinách pričinením prof. J. Lukačoviča 5. valné zhromaždenie SKS, na ktorom sa tiež zúčastnil A. B. Svojsík. Zúčastnilo sa ho tiež 186 skautov a 42 skautiek. 5. júla 1932 postavený Skautský domov posvätil J.E. Mons. Michal Bubnič, biskup, apoštolský administrátor rožňavský za účasti veľkého počtu laických i duchovných priateľov hnutia a mládeže.
Vo februári roku 1939 bol Skautský domov v Belušských Slatinách v zmysle výnosu Ministerstva vnútra o rozpustení niektorých spolkov zabavený a odovzdaný miestnemu veliteľstvu HG v Beluši. Podľa preberacej zápisnice a inventáru budovy mal skautsky domov kapacitu asi pre 36 detí. Vládnym nariadením č. 220/1939 do dňa 5.9.1939, teda po vzniku prvej Slovenskej republiky (14.3.1939), bol každý občan slovenskej národnosti zaradený buď do Hlinkovej gardy alebo do Hlinkovej mládeže. Týmto rokom končí činnosť Slovenského katolíckeho skautingu. Mnohí skauti činnosť vplyvom vojnových udalostí ukončili a niektorí prešli pracovať ďalej s mládežou pod hlavičkou Hlinkovej mládeže. V roku 1944 nemecká armáda počas SNP bývalú budovu Skautského domova ÚSKS úplne zničila. Činnosť SKS sa už vo svojej pôvodnej, predvojnovej podobe neobnovila. Skautský domov v Belušských Slatinách ako aj miesto konania táborov Lesných škôl úplne zaniklo. Neďaleko pôvodného miesta Skautského domova ÚSKS stojí nový objekt CHATA POŽIARNIK.
Príjemné prostredie lákalo hlavne študujúcu mládež, ktorá tu našla vhodné miesto pre svoje zaľuby a zábavy.
Roku 1969 Belušské slatiny odkúpil Hutný závod SMZ Dubnica nad Váhom. Nový majiteľ mal záujem využiť minerálne vody na rehabilitačnéa rekreačné ciele. V prvom rade si dal preskúmať hodnoty žriedla a zmodernizovať zdroje minerálnych vôd.
Pri predbežnom hydrogeologickom prieskume sa ukázalo že výskyt minerálnych vôd v tejto lokalite je v množstve i priestorovom rozšírení oveľa väčší ako sa o tom vedelo a predpokladalo. výstup sirovo vodíkových minerálnych vôd z druhohorných komplexov(krieda,jura ) do pokryvných útvarov(sutiny,hliny ) je priamo v žriedlovej oblasti na troch miestach .Okrem toho sa zistilo, že uhličitá voda sa vyskytuje v domových studniach na sever od kúpeľov. Vo vlastnej žriedlovej oblasti doteraz boli známe a využívané dva pramene.
Kúpeľný prameň v malom kúpeľnom bazéne sa využíval na kúpeľné ciele v kúpeľoch a v rekreačnom kúpalisku. Prameň Mária, pôvodne nazývaný Šťavica, nad ktorým je postavená malá travertínová kaplnka, sa využíva iba na pitie.
Okrem toho pri prameni Mária je skružová studňa a Opustený vrt, pozostatok niekdajších nedokončených prieskumných prác. V oboch je minerálna voda ale praktická využitelnosť je minimálna a preto nerentabilná.
Minerálne vody v Belušských slatinách pri prieskumoch v rokoch 1970-72 mali celkovú mineralizáciu cca 1750 mg/l a teplota vody je 21,5 C. Obsah titrovateľnej síry dosahovala v roku 1970 obsah 2mg/l a v roku 1972 až 4-5 mg/l. Aj obsah kysličníka uhličitého 650-900 mg/l. Tieto hodnoty sa uvádzajú v a preto ,lebo režím žriedla umožňuje aj takéto zmeny.
Rozličná výdatnosť prameňov nasvedčuje ,že tu ide o spojitosť s režimom blizkych krasových vôd, ktorý je priamo ovplyvňovaný klimatickými činiteĺmi.
Výskyt minerálnych vôd v domových studniach na sever od kúpeľov dáva predpoklad využiť ich ako pitnú mineralnu vodu, kyseľku bez väčšieho výskytu sírnej zložky.
V roku 1993 bol umiestnený v Belušských Slatinách vdaka Slovenskému červenému križu rekreačný tábor,kde pobudlo 30 detí z vojnou postihnutého Chorvátska.z oblasti Vukovaru a Osieku.
Beluša a okolie okrem kúpelov.bola známa aj svojou košikárskou školou -súbor štyroch unikátnych fotografií nám podáva informáciu o práci ,ktorú museli vykonávať aj deti. Vidíme tu celú výrobu metiel-od zberu prútov cez odlistovanie,štiepanie a skracovanie až po viazanie do zväzkov. Obrázky pochádzajú z Beluše z prelomu 19/20 storočia.
Všetky práva vyhradené - © Ján Kvasnička a dedičia 2017
Zdroje : Krásy Slovenska 1972-č.1 str.62,63 autor:Augustín Rebro
http://puchovodedicstvo. sk/historia/1102/kupele-belusske-slatiny/
http://puchovodedicstvo. sk/historia/4688/skauti-v-belusskych-slatinach/
http://puchovodedicstvo. sk/galeria/foto/region/
archiv –Jozef Medový
tasr.sk
Kniha Čiernobiely svet 2010 - autor Akad arch Marián:Strieženec
