reklama

Teplica Trenčínska v premenách času.

Trenčianske Teplice patrili temer pol tisícročia medzi popredné uhorské kúpele. Aj teraz Trenčianskym Tepliciam prináleží popredné miesto medzi európskymi protireumatickými kúpeľmi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Trenčianske Teplice 1980
Trenčianske Teplice 1980 
Liečebný dom Poľnohospodár 1980
Liečebný dom Poľnohospodár 1980 


 Je to jedno z najstarších slovenských kúpeľných miest. V priebehu posledných 5 storočí zaznela chvála na liečivosť teplických žriediel temer vo všetkých európskych jazykoch. Do dnešných čias je to nepretržitý rad dokladov opisujúcich alebo zmieňujúcich sa o kúpeľoch,ktoré odzrkadľujú ich význam a popularitu. Z ich mozaiky možno aj rekonštruovať aj obraz historického vývoja Trenčianskych Teplíc.
Doterajší archeologický výskum bezprostredného okolia termálnych prameňov svedčí o tom ,že v mladšej dobe bronzovej tu mal svoje sídlo a pohrebiská ľud lužickej kultúry. Okolie prameňov bolo osídlené aj v dobe hallštattskej a na prelome letopočtu aj ľud Púchovskej kultúry.
Z dejinnej anonymity vystupujú trenčiansko-teplické žriedla v roku 1247 a potom opäť v roku 1265,keď sa v metačných listinách z čias panovania kráľa Belu IV,prvý raz spomína potok Teplička-resp. voda Teplica.
Historicky doložená existencia susedných obcí Omšenia z roku 1332 a Trenčianskej Teplej 1355 pripúšťa hypotézu o možnosti využívania tunajších žriediel na liečebné účely našimi slovenskými predkami už v 14 storočí.
Prvá doteraz známa písomná zmienka o Trenčianskych Tepliciach ako kúpeľoch je uvedená v proteste Melichera zo Slopnej a Vršatca z roku 1488 a prvá tlačená správa o nich sa objavuje v roku 1549 v známej Wernherovej balneografii- O podivuhodných vodách Uhorska. Avšak prvý ucelený a odborný opis kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach pochádza z pera Tomáša Jordana z Kluže.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Tomáš Jordan -Objaviteľ Trenčianskych Teplíc
Tomáš Jordan -Objaviteľ Trenčianskych Teplíc 


V lete roku 1579 Jordan sám „Teplicu Trenčínsku, která už pro blízkost k Vodám Moravským pričísti mu se videlo
Poněvadž i z Moravy lidé do ní chodí:Anobrž z Slézska,z Čech i z najdalších Polských krajín.Nemocní v Hauffich tam se scházeti obyčej mají „
Navštívil a podrobne ju opísal vo svojej – Knijhe o Wodách Hogitedlných neb Teplicech Moravských, ktorej rukopis dopísal v Brne v den S.Bartholoměje,Letha 1580
a ktorá vyšla u Milichtalera v Olomouci roku 1581 a neskôr roku 1586 po latinsky vo Frankfurte nad Odrou.

Titulný list knihy Tomáša Jordana
Titulný list knihy Tomáša Jordana 


V čase Jordánovej návštevy sa Teplica Trenčínska výstavnosťou pochváliť nemohla „ do kteréž když jsem přijel,stavění téměř žádneho viděti nebylo, a to kteréž jest,z rámu a kroví svázané,a samou střechou přikryté,již také na upadení jest,skrze něž vítr všudy procházeti múže.Taková jest obecní Hospoda,při tom chalaupka Sedlská,potom místo pro pohodlí Chudých lidí,abyse před dešťěm zimau schrániti mohli.Měsíce Máje,Června a jiných Měsicúv,kteříž za nimi jdou,kterýchžto časuov moc té Vody silnější býtise saudi, a více se lidi do Teplice schází.Páni a Stav Rytířský v Staních na široké Lauce rozbitých bidlejí.Obecní pak Lid z Prutí ,z Lís a ratolestí,k čemuž Lesové blízcí dostatku dávajíbaudy sobě strojí,Tak žeby někdo řekl, že tu nějaké Vojenské ležení jest.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Vtedajšie kúpeľné zariadenia opisuje Jordan takto :
„Místa k mití přistrojená jsou dvě,v obau hlubinny dosti prostranné,sotvadesíti krokúv jedna od druhé vzdálí. První jest Osobám předním odevzdanné (Panská Lázeň),druhá Lidu obecnímu obojího Pohlaví bezevšeho rozdílu….a té řikají Lázeň chudých lidí.“
Napriek primitívnej vybavenosti a malej výstavnosti-roku 1589 mala teplická osada okrem mlyna iba 10 domov-tešili sa kúpele už koncom 16 storočia výnimočnej popularite.
Dosvedčuje to nielen -Tomáš Jordan, ale aj v archívoch uschovaná korešpondencia, dokumentujúca vtedajší záujem o Teplicu Trenčínsku. ako príklad možno uviesť prvú známu objednávku liečebného pobytu, ktorou je list datovaný 25 augusta 1579 v Uhorskom Hradišti a adresovaný mestu Trenčínu ,ktorý napísali „Purkmistr a rada města Hradiště“
Koncom 16 storočia boli teda Trenčiasnke Telice dobre známe kúpele, ktorých povesť prenikla aj za hranice Uhorska a vyhľadávali ich chorí aj z ďalekých krajín. Chýbali im však aj najjednoduchšie zariadenia na ubytovanie,stravovanie a liečenie chorých a ich sprievodov. Takýto stav vyplýval z charakteru feudálnych vlastníckych vzťahov k pôde a z nich vyplývajúcich regálnych práv.
Neutešenú situáciu v kúpeľoch nezmenila ani okolnosť, že v roku 1594 dostal Trenčiansky hrad , panstvo a s ním i kúpele-od Rudolfa II. do zálohu predstaviteľ významného uhorského magnátskeho rodu Štefan Illesházy, ktorý roku 1600 získal nad panstvom dedičnú držbu pre svoj rod.
Sedem potomkov Illesházyovcov dedilo po meči temer tri storočia -až do roku 1835-trenčianske panstvo a s ním aj Trenčianske Teplice. Od nich ako neobmedzených feudálnych vlastníkov pôdy, závisel aj rozvoj kúpeľov.
Prví traja Illesházyovci v 17 storočí neurobili veľa pre výstavbu Trenčianskych Teplíc a pre ich rozvoj ako kúpeľov, hoci ich panstvo spadá do obdobia všeobecného rozvoja kúpeľníctva v Európe. Stagnáciu u nás v rozvoji kúpeľov v 17 storočí spôsobovali politické a hospodárske pomery,ktoré vyplývali z reťaze protihabsburských povstaní uhorskej šľachty. Až na sklonku 17 storočia 4 zemepán Teplíc Mikuláš Illesházy položil základy počiatočného rozvoja tunajších kúpeľov.
Obraz Trenčianských Teplíc z konca 17 storočia rekonštruovaný z urbárov Illesházyovského panstva z literárnych prác viacerých autorov ale najmä z pôvodného opisu Karola Raygera st., by po prvom zveľaďovacom úsilí Mikuláša Illesházyho veľmi zjednodušene vyzeral takto :Nad vývermi termálnych prameňov stáli zastrešené budovy kúpeľov panstva, kúpeľa grófskeho a kúpeľa pospolitého.
 Poblíž potoka stáli domy Illesházyovcov -jeden murovaný,dva drevené z ktorých v jednom býval kúpeľný majster. Zemepánska vrchnosť mu zverila kúpele do opatery aby dozeral na poriadok v nich,udržoval ich a dával rady chorým. Za potokom, pod horou,naproti kúpeľom stál hostinec. Na východ a na západ od panských domov stali slamou pokryté sedliacke chalúpky miestnych osadníkov, ktorí ich v letných mesiacoch prenajímali kúpelným hosťom, predávali im výrobky svojho skromného hospodárstva a poskytovali im aj rozličné služby. Osade dominoval kostolík, ktorý dal v protireformačnom období postaviť ešte Juraj Illesházy, roku 1688.Kúpele hojne navštevovali hostia z okolia aj cudziny.
Súvekí historici pripisujú zásluhy za tento počiatočný rozvoj Mikulášovi Illesházymu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Mikuláš Ilešházi
Mikuláš Ilešházi 

Okrem zlepšenia stavu kúpelných zariadení, výstavby dvoch panských domov a domu „bademajstra“ postaral sa o ochranu kúpeľov tým, že u cisára Karola III. dosiahol vydanie ochranného patentu (5 apríla 1715).Skutočný rozkvet prežili kúpele až za panstva Mikulášovho syna Jozefa,ktorý ich zdedil po Mikulášovej smrti roku 1723. Illesházy ,ktorý zastával významné politické funkcie, pustil sa do nákladného budovania kúpeľov, aby sa mohli zaradiť medzi najznámejšie kúpelné miesta monarchie nielen pre dobrý chýr liečivých vôd ale aj pre výstavnosť a úroveň spoločenského života.
V štyridsiatich rokoch 18 storočia dal pri prameňoch vybudovať výstavné „Castellum“ podľa talianskych renesančných vzorov. Na mieste zbúraných panských dreveníc vybudoval z tvrdého materiálu ubytovacie domy. Za potokom pod horou dal postaviť nový murovaný zájazdový hostinec. V miestach dnešného kúpelného domu Krym dal postaviť panský hostinec nazývaný „Treiterhaus“ s bytmi pre urodzených. Zlepšil vybavenie kúpeľov podla vzoru rakúskych kúpeľov Baden bei Wien prísny kúpelný poriadok ,zakladal a okrášľoval parky ,spoločenský život v kúpeloch priviedol k lesku svojho storočia. Celé kúpele povzniesol tak,že ho súvekí autori pokladajú za skutočného zakladateľa Trenčianskych Teplíc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jozef Ilešházi
Jozef Ilešházi 

Na sklonku jeho života (zomrel roku 1766) bolo v Trenčianskych Tepliciach už sedem kúpeľov a podla svedectva Pavla Adámiho nájdu tu aj osoby z vysokých kruhov svojmu stavu primerané liečebné ,stravovacie a ubytovacie zariadenia. Adámi označuje Trenčianske Teplice za preslávené aj za hranicami mocnárstva a považuje ich za najznámejšie a najnavštevovanejšie kúpele. Jozefov syn Ján Illesházy pokračoval síce vo zveľaďovacom úsilí svojho otca ,ale chýbala mu jeho ambicióznosť a veľkorysosť. Okrem drobných účelných zlepšení aj on dosiahol vydanie ochranného patentu pre Trenčianske Teplice u cisára Jozefa II.( 12 jul 1790).

Ján Baptista Ilešházi
Ján Baptista Ilešházi 


Súbežne so zveľaďovaním kúpeľov a pribúdaním kúpeľných hostí rozrastala sa aj obec ,ktorá roku 1784 mala už 66 domov a 391 obyvateľov. Z literárnych prameňov možno sa dozvedieť , že v 18 storočí, najmä v jeho druhej polovici, boli Trenčianske Teplice na svoju dobu výstavné, obľúbené a vyhľadávané kúpele , dobre známe aj ďaleko za hranicami mocnárstva.
Aj začiatok 19 storočia znamenal ich všestranný rozvoj .Po smrti Jána Illesházyho zdedil Trenčianske panstvo jeho syn Štefan.

Jozef II.Ilešházi
Jozef II.Ilešházi 

Tento posledný potomok mocného rodu uhorských feudálov bol najveľkorysejší a najrozšafnejší feudálny majiteľ kúpeľov. Dve nové kúpeľné budovy, 4 budovy so 150 panskými bytmi, postavené podľa Nemákovho plánu na základe emfyteutických zmlúv, stála promenádna hudba, letné divadlo, rušný spoločenský život, výstavba novej cesty mimo kúpelného stredu, vznik novej ulice, okrášlené a rozšírené parky, možnosť bezplatnej kúpelnej liečby v 6 dobre vybavených kúpeľoch, 4689 registrovaných kúpeľných hostí (1834) zo susedných provincii cisárstva a cudziny, pravidelné poštové spoje, čistota, poriadok a upravenosť.
Panstvo Štefana illesházyho nad Trenčianskymi Teplicami skončilo v roku 1835
, keď predal svoje majetky - medzi nimi i kúpele-viedenskému finančníkovi ,barónovi Jurajovi Sinovi. Touto transakciu sa skončilo 241-ročné panstvo rodu Illesházy nad Trenčianskymi Teplicami a s ním aj feudálna ěra vo vývoji kúpeľov.

Trenčianske Teplice okolo roku 1839 (litografia)
Trenčianske Teplice okolo roku 1839 (litografia) 


Panstvom Juraja Sinu vstúpili Trenčianske Teplice do svojho kapitalistického vývojového obdobia,ktoré trvalo 113 rokov (do znárodnenia v roku 1948 ).
Sina ako obchodník a finančník postavil prevádzku kúpeľov na podnikový základ. 
Z kúpeľov chcel vytvoriť prosperujúci, rentabilný podnik a preto neotáľal s ďalšími investíciami. Podľa vzoru rakúskych kúpeľov Bad Ischl dal postaviť za kaštieľom vaňové kúpele, zmodernizoval a dokončil aj ostatné kúpele, zrušil ich feudálne pomenovania, zaviedol v nich poplatky za kúpanie, 13 panských domov zrenovoval, čiastočne rozšíril, niektoré dal zbúrať a znova postaviť,17 sedliackych domov v kúpeľnom strede dal asanovať. V parku dal postaviť letohrádky, promenády, nové divadlo, zlepšil služby v kúpeloch ,dr.Sebastiána Venturu vymenoval za prvého stáleho kúpeľného lekára, zrušil niektoré regálne práva a súkromníkom dovolil podnikať a stavať nové ubytovacie domy. Za Juraja Sinu tu zriadili aj poštový úrad- (1842).
Trenčianske Teplice zaznamenali hneď v prvých rokoch podnikania Juraja Sinu radikálny pokrok a zlepšenie v krátkom čase ako máloktoré kúpele.

Trenčianske Teplice v 50 rokoch 19 storočia. Litografia Gustáva Zomboyho.
Trenčianske Teplice v 50 rokoch 19 storočia. Litografia Gustáva Zomboyho. 


Rozvoj kúpeľov nezastal ani po smrti Juraja Sinu roku 1856,keď ich prevzal jeho syn Šimon. Ba bol ešte prudší a výraznejší. Nové riaditeľstvo kúpeľov dalo už roku 1858 zbúrať starý Treiterhaus a na jeho mieste postavili palácovú budovu nového kúpeľného hotela, ktorú dokončili v roku 1859.

Hotel Teplitz -  rok 1859
Hotel Teplitz - rok 1859 

Zbúrali aj starý dom kúpelného majstra a na jeho mieste postavili ubytovací dom Tri srdcia. Nad piatym prameňom postavili nový kúpeľ s dvoma bazénmi .Roku 1870 dostali Trenčianske Teplice svoj najznámejší kúpeľ „Sina“ keď znenazdajky v týchto miestach v bývalej pekárni vyrazil silný prúd najteplejšej liečivej vody.Vedľa novej, kúpeľnej budovy so zrkadliskom postavili aj nový hotel Sina. Roku 1873 rozšírili anglický park až po Baračku, kde zriadili pôvabné jazierko a otvorili prvé štrandové kúpalisko a plaváreň. Roku 1871 mali už Teplice telegrafný úrad, jeden z prvých na Považí.
Úmerne so zveľaďovaním kúpeľov rástla ja ich popularita a návštevnosť.V roku smrti Šimona Sinu (1876) z uhorských kúpeľov návštevnosťou predstihovali Teplice iba kúpele v Mehádii.
Intenzívny rozvoj a všestranné zveľaďovanie kúpeľov a kúpelnej obce pokračovalo aj za Ifigénie D Harcourt, dcéry Šimona Sinu. Roku 1885 sa začalo s výstavbou vodovodu, kanalizácie, dláždením ulíc a chodníkov. Postavili hotel Garni a Pramenný dvor (1892). Obec sa zväčšovala v roku 1907 tu bolo 122 domov a na 1414 stálych obyvateľov.

Trenčianske Teplice v 80 rokoch 19 storočia
Trenčianske Teplice v 80 rokoch 19 storočia 


Najkrajší pamätník po Ifigénii je kúpeľ Hammam, ktorý tu dala postaviť podľa projektu architekta Schmoranza v maurskom slohu roku 1888.
Roku 1909 zmenili Teplice znova majiteľa, Ifigénia spolu s inými majetkami predala obchodnej spoločnosti z Budapešti, ktorá pre efektívnejšie riadenie kúpeľov zriadila Maďarskú účastinársku spoločnosť liečivých kúpeľov. Nové riaditeľstvo kúpeľov už v roku 1910 nadstavilo hotel Teplitz a vytvorilo prepychový hotel Grand hotel Teplice.
Ďalšie budovateľské zámery prerušila 1 svetová vojna. Po skončení 1 svetovej vojny prevzali majoritu české a slovenské banky, od ktorých ich skúpil pražský továrnik Epstein. Pre finančné ťažkosti sa ich zakrátko vzdal.

Hlavná ulica s kúpeľmi Sina a Hammam v 20 rokoch 20 storočia.
Hlavná ulica s kúpeľmi Sina a Hammam v 20 rokoch 20 storočia. 
Trenčianske Teplice koncom 20 rokov 20 storočia.
Trenčianske Teplice koncom 20 rokov 20 storočia. 

Stagnácia v rozvoji kúpeľov nastala počas 2 svetovej vojny, keď sa začalo dlhé obdobie úpadku Trenčianskych Teplíc. Z letargie ich prebralo až znárodnenie v roku 1948 a intenzívna výstavba za socializmu v 60 rokoch.

Trenčianske Teplice 1930
Trenčianske Teplice 1930 

© -Ján Kvasnička a jeho dedičia
zdroje : Krásy Slovenska1980 č.str -203,204,205,206,207,208 autor : Ing.Ján Šípoš

Ilešháziovci 2009- autor:Vlastimil Hábl

Ján Kvasnička

Ján Kvasnička

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Mojou záľubou je história a zbieranie starých dokumentov a informácii. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu