Dubnický hokej na ceste za svojím prvým vrcholom. (1970-1980)

Autor: Ján Kvasnička | 12.10.2017 o 23:32 | (upravené 9.11.2018 o 14:32) Karma článku: 1,10 | Prečítané:  969x

Základom úspechu Dubnického hokeja bolo vytvorenie moderných technických podmienok a to výstavbou štadiónu a zároveň začiatkom práce s mládežou.  

 

 

 

Koncom šesťdesiatych rokov sa začalo v Dubnici nad Váhom s prípravami výstavby zimného štadiónu. Vo vybranej lokalite sa urobili potrebné terénne úpravy a prebehlo majetkoprávne vysporiadanie. Na projekte s celkovým rozpočtom 20 miliónov korún spolupracovali najväčšie firmy v meste ZŤS, ZVS, Stavoindustria, ale aj organizácie výrobnej či spoločenskej sféry v rámci Dubnice nad Váhom. Pracovalo sa na výstavbe murovaného objektu, šatní, toaliet a iných priestorov, ktoré boli potrebné pre fungovanie zimného štadiónu. Po dodaní strojného zariadenia a jeho zabudovaní bol zhotovený betónový povrch, ktorý bol dokončený počas jedného dňa. Vďaka pánovi Aladárovi Szabovi, ktorý mal na starosti projekčne a kapacitne pripraviť prestavbu a výstavbu Dubnice, do čoho patrilo aj zriadenie všešportového areálu, do ktorého patrila aj výstavba zimného štadiónu, obdržala samospráva 4 milióny Kčs a vo výstavbe sa mohlo pokračovať. Boli prevedené výkopové práce na zabetónovanie pätiek pre uchytenie železných podpier. Tiež sa robila projektová dokumentácia železnej konštrukcie. Počas letných mesiacov nastúpili pracovníci na jej montáž. ZŤS zabezpečila na úpravu ľadu rolbu. Aby mal zimný štadión dostatok vody, tak sa urobil pomocný vrt s 2l/s úžitkovej vody v blízkosti zimného štadiónu. Zimný štadión bol zastrešený v roku 1980. Už v roku 1979 sa začalo s projektovou prípravou na dobudovanie vnútorného vybavenia štadiónu s rozpočtom 5 miliónov Kčs. Práce na zimnom štadióne boli ukončené do roku 1982.

Postupnosť výstavby štadiónu v Dubnici n/V:

Dubnická hokejová história tak v rokoch 1970-1980  obnažila niekoľko zaujmavých sprievodných znakov úspechu .Tri z nich sú dosť netypické .Ako prvý bola nová plocha umelého klziska daná do užívania v roku 1970.Po dlhých rokoch  nepretržitého dochádzania do Trenčína pribudli síce starosti s údržbou klziska  ale efekt z domáceho prostredia ich vyvážil.

11 zverencov trénera Vojtáša v roku 1971 malo pred otvorením prvého roku v SNHL iba divízne skúsenosti ale ich ctižiadostivosť v príprave najmä na  šesťtýždňovom sústredení v Gotwaldove , kde sa s novým kolektívom  zžívalo 12 nových posíl uľahčilo realizovanie trénerových požiadaviek a pomohlo splniť cieľ udržať sa v SNHL

Dubnický funkcionári poučným spôsobom vyriešili trénerský post. Po nedobrých skúsenostiach ich kolegov futbalistov s fluktuantmi sa rozhodli pre domáceho kandidáta Pavla Vojtáša , ktorému umožnili absolvovať štúdium na pražskej FTVŠ a nakoniec s týmto riešením bola všeobecná spokojnosť.

Zázemie a o hospodárske starosti sa postarali členovia pružne pracujúceho výboru klubu ešte v lete roku 1971. Na nádvorí podniku  zavadzali haldy starého železného šrotu ,ktorý vlastnými silami odpratali a za utŕžené peniaze  doplnili mužstvo, absolvovali sústredenie a zaplatili celoročnú činnosť. Vynikajúca bola aj spolupráca s podnikom SMZ .Do sezóny 1971/1972 tréner mužstvo doplnil o 6 posíl,  klub mal namiesto 18 až 24 hráčov.Už v zime roku 1970 sa Dubnickým funkcionárom podarilo pritiahnuť k hokeju 100 žiakov miestnych škôl. “Dáme im aspoň  v zimnom období užitočnú zábavu „ zdôvodňuje príkladný zámer predseda oddielu Ing. A. Mlodzik.

Záujem o dubnický hokej bol veľký ,mužstvo si svojimi výkonmi pritahlo fanúšikov a na prvý zápas v SNHL bolo zvedavých 1400  ludí a mnohí z nich namaškrtený výsledkami  sprevádzali svojich aj na klziská súperov.  napr . v Žiline ich prišlo až 300 a vytvorili hráčom domáce prostredie  a tí sa im odvďačili víťazstvom 5:4. Dobrými výsledkami a výkonmi sa razom stali  Dubnický hokejisti s outsiderov relevantným súperom.Ambície klubu vystihol Ing. Mlodzik- Chceli by sme sa udomácniť a hrať tak,aby sme sa vyhli ohrozeniu zostupom a zároveň do troch rokov  dubnické A-družstvo chce zautočiť na špicu tabuľky. K zdravému sebavedomiu Dubničanov dopomohol aj výsledok priateľského stretnutia s Traktorom Čeľabinsk na vlastnom ľade, ktorý Dubničania vyhrali 5:4. Dokonca si zahrali dva zápasy s Juhosláviou ako vybraný tým SNHL na oživenie medzinárodných stykov.

V roku 1972 ing Mlodzek ktorý prišiel do Dubnice v roku 1955 z Bolešova a na začiatku pôsobil v Dubnici ako hráč ,potom ako tréner a nakoniec ako predseda hokejového oddielu prišiel s víziou ak sú talentovaný žiaci v Poprade,Lipt.Mikuláši alebo v Bratislave musia byť aj v Dubnici a jej blízkom okolí. Vyšli všetkým chlapcom v ústrety tak, že im umožnili trénovať pod odborným dozorom.Začali náborom.Napísali do škôl v Dubnici a v Novej Dubnici ako aj rodičom žiakom v školskom veku.Rodičía a školy pochopili čo chce vedenie TJ Spartak  umožniť pre ich deti a doviedli na tréning svoje ratolesti, mnohí z rodičov ponúkli aj spoluprácu pri ich výcviku.

 

Výsledky náboru boli prekvapujúce ,povedal predseda komisie mládeže a tréner začiatočníkov Oldřich Musil- Prihlásilo sa toľko žiakov, že sme museli vytvoriť niekoľko družstiev.Tých najmladších 40 žiakov,ešte neregistrovaných,máme v prípravke,ktorá trvá 2 roky.Ďalších 22 mladších žiakov už registrovaných  trénujú Rudolf  Budiš a Pavol Vagovič- odchovanec Dubnice. Starších žiakov ktorých bolo 23 trénujú další odchovanci Miloš Musil a František Mičuda.Obidve kategórie hrali v krajskej súťaži, avšak v ďalšej sezóne chcela mať Dubnica  svojich zverencov už v prvej žiackej lige. Do kolieska práce patril aj celok 21 dorastencov pod vedením trénera J.Pálenika,ktorý hrali v prvej dorasteneckej lige.V pláne bolo usporiadať školskú hokejovú ligu ale nestretli sa s pochopením základných škôl. Zároveň chceli založiť na niektorej  dubnickej škole hokejovú triedu.

Výsledkom takejto počiatočnej  aktivity bolo nakoniec dvojnásobné víťazstvo v 1 SNHL v sezónach 1978/1979 , 1979/1980 a boje v baráži o postup do 1 ligy.Aj keď Dubnica mala problém so štadiónom ktorý mal nedostatky a pre ktoré skoro nemohli zohrať kvalifikačné súboje o postup do 1 ligy na vlastnom štadióne. Uvažovalo sa dokonca aj o blízkom Trenčianskom štadióne ako rezerve pre prípad  neúspešnej rekonštrukcie.Tých požiadaviek bolo celkovo 15 ,napr. nové časomeračské zariadenie, zaoblené mantinely, nové osvetlenie ale po obrovskej iniciatíve dubnických funkcionárov  12 marca 1979 v deň prvého kvalifikačného zápasu dubničanov na domácom ľade (a pre dubnicu úspešne) bolo všetkých 15 požiadaviek splnených.

Bez patróna akým bolo ZŤS Dubnica by sa však dubnický hokejisti za tak krátky čas nedostali medzi najlepších na Slovensku. Dubnica sa dovtedy pohybovala na priemernom umiestnení na 5 až 7 mieste. Dubnica bolo zároveň veľmi slušné mužstvo 3 krát v 70 rokoch zvíťazilo v súťaži slušnosti.Do kvalifikácie Dubnica postúpila pod vedením trénera E.Macoszeka ,ktorý prišiel do Dubnice z Dukly Trenčín. Ktorý hľadal pre Dubnicu hráčov, ktorí sa v nedostatočnej miere presadili v 1 lige a našli dobré podmienky v jeho celku :

Brankár Meliško,Cisár a Hanták prišli zo Slovana Brastislava,Hlinka s Korienkom z Trenčína.Dubničania nakoniec vyhrali SNHL suverénne so 7 bodovým náskokom pred druhou Nitrou. Bolo obdivuhodné v daných podmienkach ,keď zimný štadión bol ešte vo výstavbe spraviť takýto vynikajúci výsledok.

Dubnický hokejisti boli naozaj povďačný stavbárom,ktorý im postavili strechu nad hlavou. Veď práve to umožnilo ladárom   skôr pripraviť ľad za ktorým predtým museli cestovať .Hráči sa často sťažovali - veď prakticky celé leto a jeseň museli trénovať v Havířove zatiaľ čo už hrávali súťažné zápasy. Medzi seniormi sa zatiaľ veľa domácich odchovancov nepresadzovalo ale už v tejto sezóne začali za seniorov hrať Milistenfer a Rúžička.Dubnica často využívala blízkosť Trenčína a keď o niektorého dobrého prvoligového  hráča neprejavila záujem Dukla, tak prišiel do Dubnice. Jediným tieňom tejto  doby v činnosti dubnického hokeja bolo malé využívanie Dubnických odchovancov.

Víťazný kvalifikačný zápas ktorý rozhodol o postupe Škody Plzeň sa uskutočnil 22 .03.1979 a Dubnica bola pre toto silné  mužstvo tvrdým orieškom. Plzenčania si mysleli že mali Dubničanov dobre zmapovaných ale realita ukázala niečo iné než správy od pozorovateľov ,po prvom zápase musela Plzeň menit taktiku aj vďaka najlepšiemu Dubnickému útoku Hlinka -Šmejkal –Doktor.

Dubnica síce prehrala 1:3 na zápasy ale pre Dubnicu to bola veľká škola.

Pred sezónou v 1979/1980 mali Dubničania kvalitnú letnú prípravu pred, kde sa stretli s prvoligovými mužstvami s Jihlavou prehrali 0:2 a s Trenčínom remizovali.

V roku 1980 si Dubnica vybojovala opäť víťazstvo v 1 SNHL už v 41 kole v zápase proti Banskej Bystrici na domácom ľade.Aj keď na začiatku na víťazstvo útočil Zvolen ,potom Nitra či Poprad a preto opätovné vitazstvo Dubnice nikto nepredpokladal.Strelecky sa darilo najmä útoku Doktor-Šmejkal-Rúžička. Za Dubnicu hralo viacero hráčov Slovana Bratislava –Brankár Meliško,Cisár,Hanták ,Hejčík.

Avšak vydarené sú boje pre rokom v kvalifikácii proti Plzni Dubničanom naliali sebadôveru Je to „zázrak“ hovorila v roku 1979 skupina odborníkov na víťazstvo v SNHL –„nemôže sa to opakovať „ -tvrdili ďalej. Dubničania vraj využili situáciu vo Zvolene,  kde došlo k prestavbe mužstva a v Banskej Bystrici kde nastúpila mlaď a tá bola ešte neskúsená.

Naďalej bol problém s Dubnickým  štadiónom hlavne s jeho technickou vybavenosťou a aj estetickým vzhľadom.

Dubničania tak čakali na svojho súpera z ČNHL ,či ním  bude Gotwaldov alebo Ústí nad Labem.Dubnica napokon hrala kvalifikaciu proti Gotwaldovu s ktorým prehrala na zápasy 1:3.

 

Kvalifikačné zápasy proti Gotwaldovu boli vyvrcholením a zároveň oslavou prvého úspešného desatročia Dubnického hokeja .Hlavne vďaka  činnosti   trénerov ,funkcionárov ,fanúšikov a všetkých nadšencov Dubnického hokeja v rokoch 1970 až 1980.

© -Ján Kvasnička a jeho dedičia

Obrázková galéria :

               

           

 

 

 

 

 

© -Ján Kvasnička a jeho dedičia

použité zdroje : https://sk.wikipedia.org/wiki/MHK_Dubnica_nad_V%C3%A1hom

                         Štart . rok 1971,číslo 12, strana 3,4  foto: Milan Šmátrala,autor:Pavel Podolský,

                         Štart . rok 1972,číslo 3, strana 15  foto: Milan Šmátrala,autor:Milan Šmátrala

                         Štart . rok 1972,číslo 9, strana 5 foto: D.Koutný,autor:Pavel Podolský

                         Štart . rok 1974,číslo 8, strana 3,4  foto: Peter Pospíšil autor Peter Telek

                         Štart . rok 1978,číslo 15, strana 5 foto: Marian Marton,autor:Marian Kasanický

                         Štart . rok 1979,číslo 14, strana 24  foto: M.Ábel,autor:Tomáš Kraus

                         Štart . rok 1979,číslo 7, strana 19,20  foto: Peter Pospíšil,autor:Tomáš Kraus

                         Štart . rok 1979,číslo 15, strana 7  foto: Miloš Háže,autor:Arnošt Rybner

                         Štart . rok 1980,číslo 12, strana 20,21 foto: Ján Súkup,autor:Tomáš Kraus,

                         Štart . rok 1981,číslo 11, strana 32  foto: Marián Marton

                         Štart . rok 1981,číslo 15, strana 14,15  foto: Marian Marton,autor:Tomáš Kraus,

                          ZŤS n.P Dubnica nad Váhom rok 1981 foto :Marian Marton

                          ročenka HOKEJ -Vydavateľstvo ŠPORT

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Analytik: Novinári sa na Slovensku stávajú škodnou

Novinári sa na Slovensku stávajú škodnou, tvrdí mediálny analytik.


Už ste čítali?