Železný minister -Slovák Gabriel Baross

Autor: Ján Kvasnička | 29.3.2018 o 19:18 | (upravené 30.3.2018 o 11:25) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  131x

Kým v Maďarsku,Chorvátsku a Rumunsku sú po Gabrielovi Barossovi pomenované ulice, mosty, školy, na Slovensku tomu tak nie je. Gabriel Baross je pochovaný na Slovensku v mauzóleu v Klobušiciach ,dedinke nedaleko Dubnice nad Váhom.

(Gabriel Baroš) sa narodil 6. júla 1848 v Pružine (Pruzsina, v rokoch 1907 – 1913 Barossháza), v Trenčianskej župe a zomrel 8. mája 1892 v Budapešti.

Bol vysokého vzrastu a mal opálenú tvár ,preto ho kolegovia v parlamente nazývali tótszerecsen -slovenský černoch alebo tót minister-slovenský minister.Aj vzhľadom k tomu že rád sa priznával k slovenskému pôvodu ,čo  v tom čase nebolo obvyklé, všetci politický činný a úspešný ludia  sa hlásili k maďarskému národu.

Jeho telesné pozostatky boli prevezené do Ilavy, kde bol najprv pochovaný vo farskom kostole Všetkých svätých. Po vystavaní mauzólea v Klobušiciach (r. 1808 zlúčené Panské a Zemianske Klobušice, od r. 1969 pričlenené k Ilave), boli jeho telesné pozostatky prevezené do tohto pekného stánku.

                                                 Rodisko Gábora Barossa - kaštieľ v Pružine.

               Dnes už kaštiel v Pružine neexistuje , na jeho mieste je pamätník Gabriela Barossa.

So svojou rodinou sa najradšej zdržiaval vo svojej vile v Klobušiciach. Pochádza zo šľachtického rodu Barossovcov z Beluše (šľachtický titul obdržali ešte v 2. polovici 16. storočia), ale šľachtický titul nikdy nepoužíval. Patrilo im panstvo v Pružine a Klobušiciach. Jeho otcom bol Anton Baross, okresný sudca a matka Katarína, rodená Pongráczová. Mal  zbrata Juzstína, ktorý sa stal trenčianskym podžupanom a poslancom uhorského snemu a dve sestry. R. 1884 sa oženil s Karolínou rodenou Sipekyovou, mali dve deti, syna Gabriela a dcéru Katarínu.  

                                             Deti Gábora Barossa  Gabriel a Katarína

                              Gábor Baross s manželkou Karolínou v záhrade domu rok 1890  .

                                                            Barossova vila v Klobusiciach

 Gabriel bol menovaný riaditeľom Poštovej sporiteľne a od r. 1884 bol poslancom uhorského snemu. Školu navštevoval v Leviciach, v Esztergome (Ostrihom) v benediktínskom gymnáziu.Nebol vraj bifľoš ,učiteľov zaujal svojou šikovnosťou a zručnosťou.

                                                 14 ročný Gábor Baross - rok 1862

Univerzite v Budapešti a po získaní diplomu roku 1874 stal sa hlavným župným notárom a predsedom sirotského úradu. V r. 1873 založil a redigoval časopis Považský list (Vágvölgyi lap) 20.10.1873 vyšlo prvé číslo. v ktorom uverejňoval články aj v slovenčine.

 

R. 1885 bol spoluzakladateľom a jedným z vedúcich činiteľov Uhorského krajinského vzdelávacieho spolku Slovákov (Magyarországi Tót közművelödési egyesület), ktorej vláda odovzdala majetok zhabaný Matici slovenskej. V roku 1875 sa jeho život zásadne zmenil. Po odstúpení protikandidáta bol jednohlasne zvolený za poslanca uhorského snemu za ilavsko – puchovský okres. V r. 1884 sa stal poslancom za mesto Győr, v r. 1887 mandát mu ponúkla Bratislava, r. 1892 opakovane Győr, za ktorý bol zvolený, v tom roku mu ponúkli mandát aj mestá Pécs a Szombathely. Tieto roky aktívnej politickej a odbornej práce G. Barossa, bolo obdobím, kedy po rakúskouhorskom vyrovnaní uhorská krajina získala možnosť rozhodovať sama o sebe a o svojej budúcnosti. Toto obdobie bolo érou liberalizmu, búrlivých zmien. V Uhorsku ešte prevládal feudálny výrobný systém a až v tom čase došlo k vývoju kapitalizmu. G. Baross sa stal členom zoskupenia s názvom slobodomyseľná strana (szabadelvü párt), ktorú viedol Koloman Tisza. Už vtom čase sa prejavoval svojimi mnohostrannými aktivitami. Najviac ho však predsa len lákala ekonomická problematika.   

                                       prvý zľava Kálman Tisza v strede Gábor Baross

V treťom parlamentnom funkčnom období roku 1881 sa prejavovali už výsledky jeho samovzdelávania. Bol známy ako jeden z najschopnejších a najpracovitejších členov strany. Preto ho ministerský predseda Koloman Tisza r. 1882 poslal na študijnú cestu po západnej Európe a r. 1883 ho menoval za štátneho tajomníka ministerstva spojov a verejných prác. Hoci sa pôvodne pripravoval na úplne inú životnú dráhu, napriek tomu, svojou neúnavnou pracovitosťou sa vžil do ťažkého a veľa štúdia vyžadujúceho odborného vedenia vo zverenej funkcii. Jeho horlivosť a svedomitosť bola už v tom čase známa, podobne ako jeho prísnosť a energia. R. 1886 po odstúpení baróna Gábora Keménya (dovterajšieho ministra spojov a verejných prác) bol na jeho miesto menovaný ministrom. Túto funkciu prebral už s dopredu vypracovanou koncepciou.

                                       V Uhorskom parlamente spodné osoby druhý zľava .

Roku 1888 ho kráľ vyznamenal Radom železnej koruny prvého stupňa a vymenoval ho za regulárneho vnútorného tajného radcu. R. 1891 dostal veľký kríž rádu Leopolda. Roku 1886 založil Poštovú sporiteľňu a neskôr r. 1890 na jeho podnet bola založená Uhorská obchodná akciová spoločnosť (Magyar kereskedelmi társaság). Obdobie počas ktorého bol G. Baross ministrom znamená vo vývoji Uhorskej pošty úplne novú a významnú epochu. Veľmi dôležitú úlohu v tom zohrali uzavreté zmluvy s rakúskou poštou, ktoré odstránili závislosť na Rakúsku a jeho zasahovanie do záležitostí uhorskej pošty, čo vytvorilo podmienky pre slobodné rozhodovanie potrebné pre všetky ďalšie reformy. 1. septembra 1887 zjednotil poštu s telegrafom čo malo za následok nielen jednotné riaditeľstvo, ale aj po finančnej stránke boli tým vytvorené možnosti vývoja telegrafu a telefónu a v štátnom hospodárstve zabezpečilo úsporu. Za týchto podmienok previedol najprv úplnú prestavbu poštových služieb. a

Okrem toho ho zaujala problematika železníc, ktoré sa snažil čo v najväčšom rozsahu zoštátniť. Najdôležitejším dielom G. Barossa na tomto poli je pásmový sadzobník (zaviedol 14 pásiem), druhej strane aj u najvzdialenejších oblastí zvýhodnil.

                                                      Karikatúra Baross a železnice

                          Uhorské železnice v roku 1867 a 1890 po činnosti Gábora Barossa

V nákladnej doprave znížil dopravné náklady, čím zvýšil konkurencieschopnosť uhorského poľnohospodárstva aj priemyslu. Uhorským tovarom na domácich dopravných linkách boli poskytnuté výhody – tzv. refrakcie, čo vyvolalo búrlivé diskusie zo strany Rakúska a Nemecka, ktorí v tejto jednostrannej podpore videli urážku colnej únie. Výrazne sa podielal na výstavbe prvého metra na európskom kontinente v Budapešti (tzv. žlté metro). Presadil výstavbu železničnej trate Bratislava – Žilina a dal vymerať ďalšie trate: Púchov – Pružina – Čičmany – Banská Bystrica, tiež vicinálne trate: Pružina – Rajec, Ilava – Zliechov – Prievidza a ďalej: Rajec – Veľká Čierna – Lednice – Domaniža Čelkova Lehota – Pružina – Tŕstie – Dolný Lieskov – Beluša, tieto plánované projekty pre predčasnú smrť nedokončil. Dal postaviť viacej mostov ponad rieky Dunaj a Tisa. 30. decembra 1890 bol dokončený prvý cestný a železničný most cez Dunaj v Bratislave (most Františka Jozefa I., neskôr M.R. Štefánika, Červenej armády, teraz Starý most).

 Začiatkom roka 1889 ministerstvo spojov a verejných prác bolo nahradené ministerstvom obchodu. Ako minister si stanovil za cieľ dosiahnuť podľa možností úplnú nezávislosť domácej dopravy na zahraničí, pozdvihnú produkciu domáceho priemyslu a podporiť export. Na tento účel podnikom slúžili poskytované zľavy, zvýšená podpora námornej plavby a predovšetkým nové železničné tarify v službách celého hospodárstva. Usiloval sa o vybudovanie prístavu v Rijeke, ktorý od r. 1868 patril pod správu Uhorska. Jeho využiteľnosť sa mala zvýšiť vybudovaním železníc. Obchodný rezort pod vedením Barossa dosiahol oživenie Jadranskej námornej spoločnosti Adria založenej ešte r. 1881. Snažil sa o vylepšenie riečnej plavby realizáciou dualizácie Dunajskej paroplavebnej spoločnosti. Tešilo ho, keď ho nazývali ministrom so železnými rukami. Nielen vo vedení svojho ministerstva, ale aj vo vedení ministerstva vnútra, ktoré dočasne viedol v r. 1889 (od 22 marca do 16 júna ) mal možnosť uplatniť svoju energiu. V roku 1891 sa zaslúžil o Zákon o povinnom poistení remeselníckeho a priemyselného robotníctva, ktorý riešil úrazové poistenie, starostlivosť o chorých a nedeľný odpočinok.

                                      Gábor Baross na výstave v Temešvári rok 1891 .       

Roku1890  ho začala zaujímať regulácia toku Dunaja v Železných vrátach (teraz v Rumunsku). Prípravu tohto medzinárodne významného diela sám viedol. V marci r. 1892 sa rozhodol osobne skontrolovať práce na prestavbe tejto dunajskej úžiny. Tam ochorel, chorý sa vrátil domov, nešetril sa a nakoniec podľahol chorobe.

                                           Začiatok prác na železných vrátach 15.09.1890.

                                Gábor Baross na kontrole prác na Železných vrátach rok 1892.

 

Žiaľ otvoreniu prieplavu Železných vrát r. 1896 sa už nedožil.

Zomrel ako 44 ročný 9. mája 1892 po neúspešnej operácii v Budapesti na brušný týfus , ktorý dostal na  pracovnej ceste na Železné vráta.

Smrť ho zastihla na vrchole svojej aktivity a slávy. Svojou húževnatosťou, pracovitosťou, energiou preukázal vlasti veľké služby. Mal veľký podiel na tom že sa Uhorsko hospodársky postavilo na nohy.

                              Deň jeho úmrtia bol vyhlásený za štátny smútok v Uhorsku.

                                           Pohrebný sprievod v Budapešti 11.05.1892

Na druhý deň pozostatky ministra previezli mimoriadnym vlakom do Ilavy.

Tam boli umiestnené v krypte Ilavského kostola.Ďalším vlakom sa prišla rozlúčiť časť Uhorskej vlády a  obyvatelia z celej župy. Hrobku v ktorej je Gábor Baross pochovaný dokončili v roku 1895.

                                         Novopostavená hrobka v Klobušiciach rok 1895

                               Katafalk Gábora Barossa v Ilavskom kostole 12.05 .1892

                                       Katafalk Gábora Barossa v Ilavskom kostole 12.05 .1892

                               Vyhlásenie štátneho smútku v Uhorsku po smrti Gábora Barossa.

                                                 Oznámenie o smrti Gábora Barossa v tlači.

                                              Rodokmeň rodu Barossovcov z Beluše.

 

                                  Armáles (Erb) pridelený  v roku 1578 Petrovi Barossovi

 

Peter Baross zakladateľ rodu Barossovcov z Beluše.

Narodil v období rokov 1530-1540. Jeho prvou manželkou bola Brigita, rod. Fabriciová, s ktorou mal štyroch synov a tri dcéry. Druhou jeho manželkou bola Alžbeta rod. Hronková, s ktorou mal syna Petra, ktorý vyštudoval za evanjelického kňaza. Po stredoškolských štúdiách pôsobil ako učiteľ v Partizánskej Ľupči (v danom období v Nemeckej Ľupči). V rokoch 1567-77 bol rektorom mestskej školy v Trenčíne. V roku 1578 študoval vo Witenbergu. V rokoch 1580-81 bol mestským notárom v Trenčíne. Zaslúžil sa o vzdelanie desiatok významných slovenských osobností. Bol uznávaný ako popredný trenčiansky mešťan a notár. Ako člen trenčianskeho básnického krúžku, písal v latinskom jazyku a v antických metrách. Do diela M. Rakovského "O svetovej vrchnosti" napísal báseň, v ktorej vyzdvihol vážnu tému diela a poukázal na neužitnosť poézie s mytologickou tematikou. Prispel do zbierky trenčianskych básnikov na počesť zosnulého cisára Maximilána II. V roku 1572 odporúčal vlastnými veršami báseň Čecha Joachima Hynconia. V roku 1582 opísal vlastnosti dobrého kňaza v básni venovanej trenčianskemu evanjelickému kňazovi Valerianovi Máderovi. Peter Baroš ako významný humanistický básnik ju zaradil do svojej zbierky poézie "Libellus exercitiorum poeseos". Dopisoval si s českým básnikom T. Mitisom- Kamarýtom, zakladateľom Hodějovského humanistického krúžku, stýkal sa s Martinom Rakovským a Pavlom Kyrmezerom, ktorému v r. 1581 venoval svoju knihu "Acta concordiae". Na počesť jeho druhého sobáša vydal M. Moriš zborník "Hymenaeus". Okrem vyššie uvedeného napísal tieto diela: Ad pium candidumgue lectorem, De magistratu politico, Condiciones boni pastoris ac ministri ecclesiae. Z galérie rodákov Peter BAROŠ /BAROSS/- pedagóg, notár, humanistický básnik- 1530-1540 Beluša-1603 Lednica Peter Baroš bol v roku 1579 povýšený do zemianskeho stavu a bol zakladateľom šľachtického rodu Barošovcov z Beluše. Pôvod heraldickej figúry v erbe obce Beluša sa dá odvodiť jedine od erbu zemepanskej rodiny Barošovcov pochádzajúcej práve z Beluše. Barošovci získali šľachtictvo v r. 1575 od kráľa Maximiliána a erb zasa v r. 1579 (1578?) od kráľa Rudolfa. Ich štítovým znamením je veniec z ruží obkolesujúci ľaliu. Ľalia, táto hlavná figúra erbu Barošovcov, prechádza aj do erbu Beluše. Vznik pečatidla samého sa hlási do 17. storočia. Podľa neho (i podľa rodového erbu Barošovcov) heraldicky správne vyhotovený erb Beluše tvorí modro- strieborne štiepený štít so strieborno- modroštiepenou rozkvitnutou ľaliou. Peter Baroš v roku 1595 oslepol a žil v Lednici. Zomrel v roku 1603 a je pochovaný v Lednici. 

                Rodičia Gabora Barossa - Anton Baross s matkou Katarínou rod.Pongrácovou.

                                  Otec bol štátnym úradníkom -pochovaný je v Ilave

                                           Deti Gábora Baross -Katarína a Gabriel

                                                 Brat Gábora Barossa - Jusztin Baross

                                     Jusztín Baross s manželkou Máriou v Klobušiciach

Trencseni sportkór mal veľku turistickú odnož ktorej sa venovala hlavne šľachta a štátny úradníci.

                             Snímok spred Barossovej útulne na Vršatci pod kopcom Chmelová.

                                    Barossova útulňa na Vršatci pod kopcom Chmelová.

                                                     Zámok Šipekyovcov v Klobušiciach 

Mladé dievča je zrejme Alžbeta Šipeky vnučka Sidónie v rukách držia drevenné pálky  ,pri nohách Alžbety sa nachádza drevenná guľa ,zrejme určená na hru kriket ,ktorá bola v tej dobe veľmi oblúbená. Foto koniec 19 storočia.

                                    Secesná hrobka bola  postavená v roku 1895 .

V 30 tich rokoch 20 storočia bola vykradnutá .V roku 2002 prešla rekonštrukciou do dnešnej podoby.

Kamenné architektonické články kopuly 1893 autor .A .Rybák  -reštaurovali v roku 2002 Arpád Mézes,akad.sochár Andrej  Csutortoki,akad.sochár.,spolupráca Štefan Untermajer.

                                  Novopostavená hrobka s výhľadom na Barossovu vilu. 1895

                                                               Katafalk v súčasnej dobe

.Správa o vykradnutí mauzólea 10.10.1932.

Barossovo mauzóleum na klobušickom cintoríne svojím architektonickým riešením a  umiestnením dodáva tomuto miestu širší rozmer. Dnes si priblížime jeho minulosť trocha z  iného pohľadu, keď sa budeme venovať krátkej informácií o jej vykradnutí. 10. októbra 1932 si okoloidúci poľnohospodárski robotníci náhodou všimli, že došlo k vlámaniu sa do klobušickej Barossovej hrobky. Pri obhliadke miesta činu bolo zrejmé, že sa zlodeji do mauzólea dostali zadným oknom, ktoré je samo o  sebe umiestnené takmer tri metre nad okolitým terénom. Vstupné dvere neboli nijak porušené a dali sa otvoriť kľúčom privolanej G. Šipekyovej. Avšak interiér hrobky bol zmenený na nepoznanie. Z vtedajších novín  „Trenčan“ sme sa dozvedeli : „Pozostatky sú neporušené, dobre zachovalé, čo je pozoruhodné, Barossova hrobka veď tam už 40 rokov spočívajú telesné pozostatky veľkého Gabriela Barossa.“ Na tretej truhle boli vybité priezorové okienka. Pravdepodobne aj tu zlodeji hľadali nejaké cennosti. Čo sa týka súpisu odcudzených cenností, v  čase zistenia vlámania sa do hrobky, ešte nebolo jasné, k akej presnej  škode došlo, nakoľko potomkovia G. Barossa žili v Budapešti. Zlodeji zanechali na mieste aj svoje vlamačské ná- činie. Pri najvrchnejšej časti sarkofágu, ktorá ležala bokom, sa našlo asi 5 kg ťažké kladivo, veľká motyka a silné dláta, ako aj iné železné náčinie, ktoré sa zlodejom hodili na vykonanie tohto činu. Ani prikrývka vnútornej truhly nebola síce rozbitá, ale aj tú odtrhli od spodnej časti truhly, čo dopisovatelia novín „Trenčan“ komentovali, že čosi muselo byť na nebohom cenného, čo vzali a odniesli. 

                                             Socha Gabriela Barossa v Budapešti  .

Oprava sochy začala na začiatku roka 2013 a skončila v marci roku 2014.Celková sanácia umožnila absolútnu obnovu sochy.

                                                                  Socha rok 2012  

                                                                         Socha rok 2014

Železný  veniec zo sochy bol odstránený v rokoch 1945/46 z dôvodu nedostatku surovín a železnej rudy po 2 svetovej vojne .Na odstránenom venci boli názvy miest ktoré prispeli na zrealizovanie sochy .

                                                  Odstránený veniec  v rokoch 1945/46

                                              Zhotoviteľ Barossovej sochy Antal Szecsi

                           Slávnostné odhalenie sochy Gabriela Barossa v Gyori -10.03.2016

                                                        Podpis Gábora Barossa   

             

Záverom mi nedá, aby som s určitou nostalgiou nevyjadril svoje pocity. Gabriel Baross je osobnosťou, ktorá pre dnešné Slovensko urobil veľa, ale napriek tomu slovenská verejná mienka si nedostatočne uvedomuje jeho zásluhy. Patrí medzi tých politikov Uhorska z obdobia dualizmu, ktorý ako predstaviteľ vládnucej strany sa musel prispôsobiť panujúcej ideológii o jednotnom politickom národe Uhorska. Nežil však podľa týchto zásad a o pozitívnom vzťahu k rodákom svedčia mnohé príbehy z jeho života. Kým v Maďarsku,Chorvátsku a Rumunsku sú po Gabrielovi Barossovi pomenované ulice, mosty, školy, na Slovensku tomu tak nie je.

 

Viac informáci najdete na stránke -  http://www.baross.wbl.sk

 

POUŽITÉ ZDROJE :   Dr. Juraj P á l k a  ,Slovenská filatélia.sk Literatúra: 1. Hencz, L.: A posta, távíró, távbeszélő története, Budapest 1931. 2. Henney, V.: A Magyar posta története, Budapest 1926. 3. Kolektív autorov: PRUŽINA 1272 – 1997, história a súčasnosť, Považská Bystrica 1997. 4. Kolektív autorov: Slovenský biografický slovník (od r. 833-1990), I. zväzok A-D, Matica slovenská, Martin 1986. 5. A PALLAS NAGY LEXIKONA / II. kötet, Budapest 1893 .www.keptar.oszk.hu ,www.ilava.sk, ,www.europena.com,Čiernobiely svet Akad. arch. Marián Strieženec 2010 ,110 rokov trenčianskeho futbalu 2015,www.belusa.sk,www.ronen.sk,travel.com, youtube.com ,Miroslav Toman 2014

© - Ján Kvasnička a jeho dedičia,Všetky práva vyhradené.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Chceli sme hovoriť s Vaľovou, poslala na nás políciu

Vaľovej prehrala voľby arogancia, hovoria Humenčania.

Dobré ráno

Dobré ráno: Začala sa vojna o vplyv v polícii

Ako to dnes vyzerá v slovenskej polícii.

Stĺpček Jakuba Fila

Fico útokom na Lajčáka píli konár sám pod sebou

Poslanec Fico potrebuje prezidenta alebo percentá.


Už ste čítali?